(Prevzaté z Nejbohatší muž v Babylóně)

    Babylon sa stal najbohatším mestom staroveku, pretože jeho obyvatelia boli najbohatšími ľuďmi svojej doby. Vedeli oceniť hodnotu peňazí, poznali zákon o zisku a tvorbe úspor, riadili sa pravidlom, že peniaze robia peniaze. Dokázali to, po čom všetci túžime - mať spoľahlivo zabezpečenú budúcnosť. 

    Vráťme sa teda do Babylonu, kolísky civilizácie, kde sa zrodili aj základy finančníctva, ktoré sú uznávané a používané po celom svete dodnes.

    Bansir, staviteľ vozov z mesta Babylon, sedel na múriku, ktorý ohraničoval jeho pozemok a smutne sa pozeral na svoj skromný dom a otvorenú dielňu, kde stál nedokončený voz. Otočil sa a zbadal svojho najlepšieho priateľa, muzikanta Kobbiho.
    "Nech sa bohovia pozrú na tých, ktorí sú veľkodušní," začal Kobbi so vznešeným pozdravom.
    "Zdá sa, že sú ti naklonení, keďže nemusíš pracovať. Ty musíš mať určite plnú peňaženku, pretože inak by si určite pracoval v dielni.
    "Ale kdeže, v peňaženke nemám ani jeden zlatý," utrápene odpovedal Bansir.
    "Čože?" vybuchol prekvapene Kobbi. "Ty nemáš v peňaženke ani jeden zlatý a kľudne tu sedíš? Prečo nedokončuješ voz? Kde je tvoja energia? Alebo na teba bohovia zoslali starosti, o ktorých neviem?"
    "Áno, trápenie je tu od bohov," prisvedčil Bansir. "Všetko sa začalo, keď sa mi sníval, že som boháč. Na opasku som mal nádherný mešec, ktorý bol plný mincí. Mal som toľko zlatých, že som ich nedbalo rozdával žobrákom a žene som mohol kúpiť všetko, čo si želala. Nemal som strach o budúcnosť. Keď som sa prebudil, zistil som, že mešec je prázdny.
    Ako je to možné? Veď práca nám nikdy nevadila, zarobili sme mnoho peňazí, ale nepoznali sme uspokojenie z bohatstva. Iba o ňom snívame. Nie sme ako hlúpe ovce? Žijeme v najbohatšom meste sveta, a pritom my dvaja sme úplné nuly. Pol života len drieme a nič nemáme. Prečo nemôžeme mať viac než na jedlo a ošatenie? A čo naši synovia, nebudú na tom tak isto ako my?"
    "Takto si ešte nikdy nerozprával, odvtedy čo sa poznáme," zarazene odpovedal Kobbi.
    "Pretože som nikdy takto nerozmýšľal. Od rána do večera som len pracoval. Prenasleduje ma myšlienka, že nemôžeme žiť rok čo rok tak úboho. Iba práca, práca a stále len práca. Nemať žiadny zisk, len starosti o budúcnosť.
    "Nemali by sme sa zaujímať o to, ako si druhí zadovažujú zlato a urobiť to isté?", navrhol Kobbi.
    To tajomstvo sa dozvieme od tých, ktorí ho poznajú," zamyslene povedal Bansir.
    "Dnes," pokračoval Kobbi, " som stretol nášho starého priateľa Arkáda. Hovorí sa o ňom, že je najbohatší muž Babylonu."
    "Je tak bohatý," prerušil ho Bansir, "že by som sa bál stretnúť ho v noci, pretože by som ťažko odolal pokušeniu siahnuť do jeho objemného vačku peňazí."
    "Nezmysel," odsekol Kobbi, "ľudské bohatstvo nie je v plnom mešci. Taký mešec sa rýchlo vyprázdni, ak nemáš zlatý prameň, z ktorého ho zakaždým môžeš doplniť. Arkád má stály príjem a môže hradiť všetky svoje výdavky."
    "Príjem - to je ono! Keby som tak mal stály príjem, aj keď sedím pri stene, alebo niekam cestujem. Arkád pozná to tajomstvo, a možno by bol ochotný nám ho prezradiť," zvolal Bansir.
    "Teraz si začínam uvedomovať, prečo sme vlastne nikdy nič nemali. My sme totiž o tom nerozmýšľali. Zájdeme k Arkádovi ešte dnes."

    Myslíme si, že všetci z nás by aspoň v kútiku duše chceli byť bohatí. Otázne je, či všetci sme ochotní aj pre to urobiť to, čo je potrebné. Ak áno, zájdi aj ty k Arkádovi ešte dnes, a prečítaj si knihu Najbohatší muž Babylonu.

    Táto kniha je podľa nášho názoru vynikajúcim odrazovým mostíkom na cestu k finančnej slobode.